M.A.S.O.

Zdravím vás, vážený čitatelia. V prvom rade by som vám v mene celej redakcie Blogu M.A.S.O. rád poďakoval, že ste k nám zablúdili. Dúfame že si získame vašu priazeň, a že budete zdieľať naše denné trápenia, radosti i naše názory spolu s nami. Tak a začnime… (Pondelok, 23.7.07) Včera ma nechala priateľka. Rok a pol som si bol skoro istý, že etapa nešťastia vo vzťahoch je konečne za mnou, a že i mňa si našlo to povestné šťastie. Ale ako to už raz býva… nešťastie nechodí po horách, ale sedí na mojom pleci, šklebý sa na svet a fajčí cigaretu. A tak, sa stalo, čo sa stalo…. Podrobnosti sa určite dozviete niekedy neskôr, v tomto momente nemám náladu na retrospektívne srdcervúce momenty… Mimochodom by sa vám rád predstavil…. môj umelecký pseudonym je Egon, a som si istý, že ma nepoznáte… Ďalej by som vás chcel predom upozorniť, že nie som hýril, a lev salónov, takže v tomto internetovom denníku nečakajte žiadne excesy. Bude to jednoducho rozprávanie zážitkov muža (mladého), ktorí sa rozhodol oponovať novonadobudnutej samote, a nemieni akceptovať túto ranu osudu…. Po rokoch mimo diania sa vraciam, a možno sa voľajaká žena o mňa potkne…. Tak sa tešte na moje NEdobrodružstvá, a držte mi palce… nech to už tak strašne nebolíí…… Den ako sa na leto patrí, sparno, teplo, sucho.... dievcence sporo odeté, a ako to uz na povrchom východe republiky býva, z vyholeným 150 kilovým priatelom poruke sa špacírovali mestom. A niekde v tejto scéne, volakde v útulnej pivničnej krčmičke som zapíjal celý deň svoj žial ja.... kofolou. Lebo, aby nebolo tohto neštastie dost, mám i po chorobe končiacej hospitalizáciov poškodenú pečeň, a pitie nepipadá do úvahy. Ešte že mi priatelia, s podobnými problémami robili spolocnost. Ako vidíte.... den nudný, smutný, temer depresívny, prerusovaný len veselov prítomostou našej oblúbenej čašníčky. Ďalšie dni vám snáď ponúknem viac....